VHS a VHS-C kazety
VHS (Video Home System) kazety sú vynálezom spoločnosti JVC. Prvýkrát boli predstavené v roku 1976. Nosiče VHS slúži pre nahrávanie a prehrávanie na kazetových videorekordéroch a videoprehrávač.
Môžeme na nich mať záznam až do 300 minút dĺžky v štandardnom SP režime. Doteraz najpredávanejšie VHS videokazety však boli tie s dĺžkou 240 minút - teda 4 hodiny záznamu v SP (čiže normálnom) režimu. Pri použití LP režime so páska spomalí dvojnásobne, záznam na túto videokazetu je dlhý 8 hodín, pri režime EP sa spomalí trojnásobne, záznam 12 hodín.
Nahrávanie na VHS videokazetu
Obraz je v systéme VHS nahrávaný na pásku do šikmých stôp dvoma videohlavami umiestnenými na rotujúcom bubne, okolo ktorého viac ako polovice obvodu je páska ovinutá. Pre nahrávanie dlhších relácií boli postupom času pridané režimy LP (dvojnásobná) a EP (trojnásobná dĺžka záznamu, niekedy označované tiež ako SLP), kedy sa páska pohybuje polovičné, v prípade EP / SLP tretinovú rýchlosťou a obraz je zaznamenávaný do užších stôp ďalšími dvoma hlavami (tzv. štvorhlavý videorekordér).
Zvuk bol spočiatku na videokazety nahrávaný len monofonicky do pozdĺžnej stopy s kvalitou horšie ako na analógové audiokazete. Neskôr boli na trh uvedené tzv. Šestihlavé videorekordéry, ktoré nahrávajú ďalšími dvoma hlavami na rotujúcom bubne stereofónny zvuk v kvalite blízkej CD. Tejto technické vlastnosti sa v 90. rokoch užívalo pre záznam hudby v rádiách.
Šírka pásma zaznamenávaného videa je 3 MHZ a pre náročnejších užívateľov bola nedostatočná. Preto bol v roku 1987 uvedený na trh systém S-VHS videokaziet. Horizontálne rozlíšenie jasovej zložky sa zvýšilo a predstavovalo kvalitu blízku analógovému televíznemu vysielaniu.
Rozmery VHS videokaziet sú 188 x 104 x 25mm, magnetická páska je široká približne 12,7 mm (1/2 palca). Šírka obrazovej stopy je 49 mikrometrov, zvukové 1 mm mono alebo 2 × 0,3 mm stereo, šírka synchronizačný stopy je 0,75 mm. Rozkmit jasovej informácie je 3,8 - 4,8 MHz, farebná informácie 627 kHz, rozlíšenie 220 riadkov.
Videokamery normálnej veľkosti VHS (S-VHS) videokazety sú dnes už dosť vzácne, pretože ich predaj bol ukončený zhruba v roku 2000. To kompaktnejšie verzia VHS-C a S-VHS-C mali úplne iný vývoj a ešte dodnes slúži v najrôznejších prevedeniach a od niekoľkých značiek v domácnostiach mnohých amatérov.
Videokazeta VHS-C a S-VHS-C
Nosiče VHS-C a S-VHS-C sú zmenšená verzia (92 x 58 x 20 mm) klasické VHS videokazety určená pre domáce videokamery. Predstavená bola roku 1982 tiež spoločnosťou JVC, využíva rovnaký typ pásky a spôsob záznamu ako VHS a S-VHS kazetami je preto vďaka adaptéru spätne kompatibilné. Na VHS-C videokazety sa vojde záznam s dĺžkou 60 minút.
Rovnako ako VHS videokazeta má svoju zmenšenú verziu, tak i S-VHS prišlo s kompaktným riešením vo forme S-VHS-C s vyšším rozlíšením, širším spektrom farieb a spätnou kompatibilitou pomocou adaptéra.
Medzi analógová médiá na záznam videa patrí ešte niekdajší hlavný konkurencie polpalcové šírky, systémy osemmilimetrovú pásky (Video8 a Hi8 a 8mm). Osemmilimetrovú a Hi8 pásky so v podstate používajú v prístrojoch Digital8 (D8) dodnes, ale aj tu sa prístroje na ich využitie pomaly vytráca z trhu. V roku 1985 prišla skupina firiem na čele so Sony s magnetickou videopásky šírky 8mm. A už za štyri roky potom, v roku 1989, je uvedený nadsystém Hi8 s vyšším rozlíšením, ktorý je priamou protiváhou vyššieho systému kompaktný pásky S-VHS-C. Osemmilimetrovú páska svojou kompaktnosťou prístrojov 8 / Hi8, ktoré sú zase o kúsok menší, a dĺžkou používaných magnetických pások (podobne ako možno aj samotnú skladnosťou kaziet) so zaradila do použitia rovnako ako polpalcové pásky.
